Pri nástupe do školy sú na dieťa kladené v oblasti reči vysoké nároky. Predškoláci by mali byť schopní nielen bežnej komunikácie, ale takisto chápať výklad učiteľa alebo zadanie.
Dôležité je vedieť sa vyjadriť správne a zrozumiteľne, byť schopný vysvetliť svoje myšlienky a popritom dodržiavať všetky pravidlá komunikácie. Pri nástupe do školy by mal mať predškolák zvládnuté všetky 4 jazykové úrovne reči, pretože v opačnom prípade mu hrozia ťažkosti pri čítaní a písaní.
1. Foneticko-fonologická
- sluchovo rozlišuje jednotlivé hlásky, identifikuje ich správne a nesprávne znenie,
- vie slovo vyslabikovať a určiť počet slabík v slove,
- určí prvú a poslednú hlásku v slove,
- identifikuje rýmujúce sa slová,
- zapamätá si a zopakuje vetu z viacerých slov,
- správne vyslovuje všetky hlásky,
- reč je plynulá, zrozumiteľná, bez skomolených slov.
2. Lexikálno-sémantická
- rozumie inštrukciám a reči v rámci bežného rozhovoru,
- má veku primeranú slovnú zásobu (2500-3000 slov),
- zmysluplne opíše, čo je na obrázku, spozná a pomenuje nezmysel,
- slová zadelí do správnej kategórie, tvorí nadradené pojmy a definuje jeho význam,
- tvorí slová podobného významu a protiklady.
3. Morfologicko-syntaktická
- hovorí vo vetách a súvetiach a používa všetky slovné druhy,
- tvorí množné číslo, zdrobneniny a tvorí slová odvodzovaním,
- hovorí gramaticky správne a spozná nesprávne vytvorenú vetu,
- do vety doplní slovo v správnom tvare,
- rozumie predložkám a vie ich používať.
4. Pragmatická
- prirodzene nadväzuje verbálny kontakt,
- dokáže viesť dialóg, adekvátne odpovedá na otázky, pýta sa, vyjadruje pocity,
- interpretuje rozprávku/príbeh bez obrázkovej opory.
Ako sa prejavuje dieťa, ktorého reč nie je zrelá na školskú dochádzku?
- Nezáujem až vyhýbanie sa komunikácii, nezáujem o hovorené rozprávky;
- ťažkosti v porozumení;
- veľký rozdiel medzi pasívnou a aktívnou slovnou zásobou;
- malá slovná zásoba;
- používanie jednoduchých krátkych viet;
- neobratnosti v slovotvorbe a tvorbe viet;
- neschopnosť sa súvisle a zmysluplne vyjadriť;
- zlá artikulácia;
- neschopnosť popísať obrázok;
- neschopnosť doplniť chýbajúce slovo do príbehu;
- ťažkosti pri chápaní hádanky alebo vtipu;
- ťažkosti pri zapamätávaní si krátkych básní a piesní;
- neschopnosť nadviazať kontakt s rovesníkom alebo dospelým.
Zdroje:
- BEDNÁŘOVÁ, J. – ŠMARDOVÁ, V. 2012. Školská zrelosť. 1. vydanie. Brno: Edika, 2012. 99 s. ISBN 978-80-266-0049-7
- KEREKRÉTIOVÁ, A. et al. 2009. Základy logopédie. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského Bratislava, 2009. 344 s. ISBN 978-80-223-2574-5
- LECHTA, V. et al. 2002. Diagnostika narušenej komunikačnej schopnosti. 1. vydanie. Martin: Vydavateľstvo Osveta, 2002. 267 s. ISBN 80-88824-18-4